aktualizováno: 23.03.2024 06:24:09
...u Čemerním sebe žijú jak...
|
. . . n a o k o ľ i c i . . .  pod Hrunom  Na okolici nášho valala še nachádzali paru mejsta dze sme chodzili kedz u televizoru /kedz ho mali/nedávali nič abo še višilané začinalo až pred večarom a dokonca išče nebul ani druhí program.Co tomu še pomali neda dneška vo švece kablovkov uveric.Vtedi kedz som chcel popatrec dajaku rozprávku na starím Oravane, kim som doňho nenakopal ta še nenaštartoval obraz.Spomínam jak vtedi u Čika-Jančo Babjak- kupíli čisto noví televízor a naša partia sme išli patrec do ních majstrovstva šveta v hokeju. Kedz tak patrime zrazu televízor še zbešňel a len polno zarna na obrazovke /vecej jak na družstve/ a hokej nikdze. Samozrejme to bul jeden z vtedi najnovších televizorov a už nas sklamal.Až po dluhím čaše sme ziscili že jedná zbešneta mucha litala okolo televizora šidala naňho a dvaraz nam prepla program /vecej ich nebulo/ do šumu, bo televízor mal senzorovo prepínaňe co reagovalo i na muchu. Školskí dvur: Samozrejme tam sme mali najblišší ta sme tam buli asi najčastejši. Teľo času co sme tam stravili do noci kedz po nás chodzili macere, neraz aj z bitku nás cahali domu. Najvecej sme tam hrali na ďzmurki. No pri novej škole sme hrali tenis z raketemi abo z pranikov abo virezane z dajakej deski.Sem tam še tam hralo aj futbal abo hokej. Išče sme tam hrali guľki abo Pigi.Dňeš už zabudnuta hra. Možno še otcove na ňu pametaju.A vecka američaňe hutoria že vidumali bejsbal,iba odkukali od vichodňarov co pošľi do ameriki a tam hrali Pigi.Kus to zmenili a bejsbal je na švece.Aj do Pigi še trebalo trafic s paličku aľe kedže bula šišata bars jim to nešlo ta hrali z lopťičku.Aľe jednomu machroj še to zaľubilo jak Piga vižira a bez odkupeňa patentu zrobil taku loptu a teraz zňu hrajú americki fotbal-ragbi. Dze bi tote amerikanci buli bez vichodňarov. No teraz je školskí dvur zarosnuti a škola še pomali rozpadáva.   škola školskí dvur Ihrisko: Co bi som povedzel o ihrisku samozrejme sme tam hrali futbal alebo po dižďžu sme še šmikali v bahenních mlakoch. To sme potim vižiraľi a macere mali o robotu postarane. A za totu branku sme skušaľi kuric cigaretľe z orechovoho lisca.   co to asi može buc ? Kupalisko: Dakedi išče fungovalo aj voda u ním bula na vtedajšu dobu "skoro" čista.V lece sme še kupali a bulo nas tam dojsc. Najvecej nas znalo naonačic, kedz sebe tak plavace a žaba kolo Vas bula richľejša jak mi.Dakedi sme še hrali na princezne, povice chlapci a na princezne-šaľeňaci. No kedz sce skočili do vodi a vynorili še na hlave nam ostalo žaburiňe a buli znas princezni. Dakedi tam buli ribi hlavne koľaki a kedz sme dajaku ulapili neraz sme sebe popichali ruku. V žime sme tam hrali hokej na korčuľov, či už to buli kanadi abo gvinťaki. Kedz som robil totu fotku bulo v nim polno bordeľu a fľaškov.Neznam či tam jest išče ribi.   a dakedi to bul skoro olimpijski bazen Hrun: Na Hrune še dalo ťiž vibláznic či v žime abo v lece. V žime bula sankovačka abo ližovačka chto co znal a naco mal, abo še šmikali na sačkov od NPK. Kedz bula draha višmikaná richlosc bula parádna.Ľen še trebalo veľo ochodzic bez vleku.V lece sme še spuščali na biciglov dolu kopcom a dakedi išlo o život.Na perších horskích bicigľochv krajinách RVHP znački Ukraina ktori toho vitrimal dojsc.Ľem še trebalo bars narobic kim še rozbehnul.   Hrún z Hruna
no dze sme na_valaľe na_hustaku na_zahumnu na_okolici na_mapoj co znas o dedzine ľubis macanku dakedi a dňeš
Vinički: Ľes. To bulo daco.Tu sme še mohli vibešňec bez toho žebí nás čuľi našo. Opic sebe slaninu a poctivé špekački, vipic vínka i zakuric. Hrac še na vojakov a išče ľepši na indianov. Dokonca sme tam kohoška priviazali o strom a sme naňho zabudľi a ziscili až po čaše že ostal v leše. Na vinički še chodzilo aj na streľbi a súťaže z maloražki.Je to asi jedno schopné mejsto, a aj toto chceju premenic na kameňolom.  opekačka nad štreľnicu   štreľnica Kúria-les: Aj do lesa v Kúrií sme často chodzili, neľen na kozare, maliny a čarnički. Zdzivali sme še po stromoch jak opice a vystrajali somarini.Po vojenskich zakopoch sme še hrali na vojakov a kedz rostla kenderica ta sme ju tam opikali buď v lupe co še skoro uvarila abo bez lupi až do čarna. Vecka sme od toho uhľa mali zčarnete piski a vižirali jak dzive šviňe. Rostlo tam veľo baraních hláv a pod eletriku červeňaki a podbrezovčaki.Najdu še tam aj teraz.   pod eletrikiu VN na Verchovej draže Chata vlk: Tíž dobre mejsto na somarini i opekačku. Mi tote co sme buli menše sme še dokazali dostac do chati cez mreže na pujdziku abo cez pivnicu.Buli tam posceľe s paplanami a inše veci. Dolu cez drahu smerom na Hrabovec bula studnička dze sme chodzili na vodu. Chodzili sme tam na kozare, malini a čarnički. Škoda že ju už zburali šumné mesto tam bulo.   prazdné mejsto po chace Vlk ostaľi ľen zaklady Duša: Do duši ktora prameni za koľeju smerom do Stražskoho, /kolo koleji neni Duša-umeli kanal/ jak aj do kanalov kolo koľeji a za ihriskom sme chodzili lapac ribi. Dakedi jich tam bulo. Ščuki som štriľal z maloražku kedz še vihrivali na slunku.Bulo tam kopec pleskáčov i jalcov. Dakedi še chlopi pozbirali a še išlo na ribi z opalkami.Voda tam bula aj po pas ne jak dneška žabom po ucha.U gumakov a zo zaviazanima monterkami žebi še jim pijalki neprisali na skuru, zmucili vodu a kedz še ribi začali dušic z opalkami nabirali a vimetovali nabreh. A bula hoscina. Dneš bi Vas za ribi zavarli. Dňeška je Duša zarosnuta a dokonca v nej rošňu kraki a aj stromi. no dze sme na_valaľe na_hustaku na_zahumnu na_okolici na_mapoj co znas o dedzine ľubis macanku dakedi a dňeš Koritko: Koritko bulo mesto na kupane na Duši. Bulo za žeľeznicu smerom na Naciňovšu. Zato ho volali koritko bo vo vodze bulo veľo koritok /šľabka veľka/ u ktorích sme chceli najsc perli. Akurat sme na sebe mohli najsc pijalku kedz sebe dachto nedal pozor. Teraz je dočista zarostnute skoro som še tam nedostal. A bizovňe že dňeš bi sce še tam už neokupali.   Koritko je totálne zarostnuté jak aj draha ku ňomu Pľevňe: Aj toto bula zabava pre nás, no ne pre toho čija pľeveň bula. Skakali sme z hredov do slami abo šena, robili sebe bunkre a usporiadavali sme zapasi vo voľnim stiľe.Dakedi sme tam aj kurili. Horší bulo kedz nas chital majiťeľ, nedajbože ze nás chicil bo sme fasovali bitku na mejsce. Kedz nás spoznal tak sme fasovali doma. Ale še nato dobre spomína.   Comedi-pľac: Vľevo na tim vikošenim mejsce,za studňu bul pľac pre kolotoče a štrelnice kedz prišli komedianci. Rozbalili kolotoče pootvirali maringotki a nam pribudla starojsc skadzi a co najvecej peňež zohnac zeby sme še mohli krucic kim sme mali peňeži alebo kim nam nebulo na bľuvaňe. No to nam asi nikda nebulo bo nebulo ani veľo peňež.Na druhej strane pod lampu chodzil jeden chlop zos cukrovu vatu. Hore na druti virucil svojo druti žebi mal elektriku a much robic vatu, bo vtedi išče nemal mašinu na plin jak dňeš. Kedz že vtedi korunkov veľo nebulo z veľku radoscu /na rodieľ od sušedov/ sme privitali spravu že možeme dostac vatu aj za kurace vajca. No už asi znace čom še neradovali sušedze. V ten dzeň mali pohov bo sme z kurnikov povibirali co še dalo. Doteraz neznam pochopic jak še ten kolotoč tam much zmescic šak kedz še krucil ta motore nemohli chodzic. Biznis je biznis.  comedi-pľac Mohyly: Neznace co to je ? No...jak Vám to mam povedzec. Veľo hlini na jednim mejsce. Je to pradavne pohrebisko naších predkoch co tu žili pred nami. Kedz jim umar dajaki viznamní druh abo veľiteľ, ta ho tam pochovali.A kedz že bul šaľeni a voni še duchov bali ta naňho naharnuli kopu hlini žebi mali istotu že še stamac nevihrabe. Neznam keľo jich jest po leše,no jedna še nachadza pri Kúrií kedz še puščice od eletriki VN.po verchovej draže smerom na Vybuchanec asi po 300-400 m. na pravej strane takoj pri draže. Volali sme to zakopok a dakedi tam bul kamenní abo dreveni hraniční slupik co oddzeľoval parceli v ľeše.Kedz pujdzece na kozare tak tam zajdzice,a kebi sce dajaku našľi dajce mi znac.   dva pohľadi na mohylu Cinter:
Tak jak správni valalski čavargovi sme asi každi mali obdobie kedz sme vistrajali somarini
jednu za druhu. Tak še to tikalo aj cintera, no tam nas nešmel nikto poznac bo bi bula veľka
haňba pre rodzinu a išče vetša bitka doma. No nemali sme pomejsceňa ta nas tak napadlo
že pujdzeme večar strašic babi co idu od vlaku abo z drustva. Neznam či to bulo v jari či
v lece no bulo už cma a vtedi to ma šťavu. Nešmeli chibac bile plachti co sme macerom
zo šifonerov povicahovali a baterki kvoli efektom. No prišol som aj na špecialitu a to zvukovu.
Doma sme mali kazetoví magneťak A3 portable ktorí mal 6 hrubích baterok a asi aj 6kg važil.
Nahral som na kazetu cez pridavní mikrofom všelijake kviki hluki a zvuki a kedz buli vibite
baterki tak magič začal rozcahovac pasku a efekt to bul jak z Hollywoodu.
Ktomu som pripojil reprák jak buli na valalskím rozhlaše žebi to malo gradi. No znace sebe
nas tam predstavic s tim ansablom že sme tím babom narobili aj strach bo šicko išlo jak kebi
nás režíroval sam Hitchcock. Ale len kim som neschital peršu po chribce. Pri tim zapaľe
sme sebe nevšimli že na dvore pri cinteru kuril cigaretľu jeden veľki chlop, dňeš už
neboščik,a ten nas pozoroval a rozhodnul še zakročic. Kim som še dostal do otačok s tím češkim
magičom, paru som schital a aj reproduktor som zochabil len magič som statočne cahal zo sobu
bo bi me ocec doma bez ňoho prizabil. Zostal tam po nás len smrad a strach z bitki a bile
plachti co sme nescihali pobrac. A verce,buli sme richlejši jak tote babi. Naščesce pre cmu
nás nespoznal ale kebi dakoho chicil ta neznam co bi bulo doma.Do rána som plano spal.
Po čaše kedz sme zformovali našo radi na školskím dvore, sme išli cez funduše merkujuc, na
cinter pozbirac co po nás poostavalo. Po téch skušenojchci sme tam prestali hrac babkovo
divadlo a radšej sme še cinteru vihibali ani ne pre nebožčíkov ale pre živích.
Židovskí cinter: / alebo Čemerňanskí Clondike /
Skoro bi som bul zabudnul. Neznam keľo z Vás zna že nad valalom, nad Pažakovu debru
pod lesom je starí cinter. Neznam keľo ich žilo u našim valale ale daco tu buc mušelo.
Jest tam paru hrobi a za časov kedz nebuli videa, mobili a mali sme veľo času,ta sme starších
okolo karčmi alebo po večaroch u sušedov sluchali jak vipravjali všelijake "story". Hlavne o
duchoch, upírov, strašidloch, ježibaboch v studni a perún zna o čim išče len žebi še dzeci
bali a posluchali starších.A jak u každim spravním valale i u nás bula bosorka co kedz popatrela
do mlika ta skislo, abo nechcela krava či šviňa žrac, mižli kuri a kački kapali zajace a u vajcu
co rozbili ta bul dajaki škriatok. /bože taki som jak Dobšinsky/ No a za toto mušel
budz dachto zodpovedni. Našo staré babi bi aj povedzeli pokim tak bokom po valale pokukovali.
Jak bulo tak bulo, dakto prišol s tím že židov pochovavali s kopu zlata bo voni tak šicko sebe
zharňali.Vertalo v hlave mojim kamaratom teľo, že nešedlo - nepadlo jednoho dňa som še
doznal že vikopuju hrob na dajakim židoj. Chto bi nechcel zlato ! Ta pošol som popatrec i ja
co to tam robia a možno še ujdze i mne. No nikda mi nebul veľki chlop a tam trebalo
robic a to češko, bo hrob bul prerosnuti koreňami z krakov co cinter schovali. No chto nechce
robic naj nečeka kolački a tak ja mušel z podielu vicúvac. Asi tak po dvoch-troch dňoch som še
vipitoval priamich učastníkov keľo zlata našli a jak zbohatli no bars im do reči nebulo. Perše
sme sebe mišleli ze ich dachto ulapil abo vihnal, no časom sme še dobre zašmiali.
Našo odbornici na kremačné práce vikopali hrob do takej hlibki asi jak mal buc neboščík,
len teľo bula chiba že na opačnéj strane pomníka. Že vraj napisi v hebrejčine buli na
obidvoch stranoch a zvolili totu planu. Nebudzem menovac aktérov bo išče žiju,no voni še
spoznaju a časom aj priznajú pri paľenkoj.
A tak še v Čemerním skončila zlatá horučka,ta vedz sme radšej už len patreli v televízií Jacka
Londona a zavidzeli jak hledaju zlato po Clondiku.
  |
