. . . c o z n á š o d e dz i ň e . . .
/ Historia /
vjaz od Strážskoho
o. arcidekan Vojtech J. Dudič, st. (1884–1967)
Narodil sa 16. apríla 1884 v Pustom Čemernom (o. Mi- chalovce) v kňazskej rodine. Po maturite študoval teoló- giu v Užhorode, kde bol v roku 1906 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v rokoch 1912–1914 v Mukačeve. Ako farár v rokoch 1914–1936 vo Vojčiciach a od roku 1936 až do roku 1950 v Trebišove. Dodnes na neho spomínajú pamätníci, ako múdro spravoval trebišovskú farnosť a spolupracoval aj s otcami baziliánmi. Od smutne zná- mej akcie „P“ žil na dôchodku v Košiciach.
V roku 1943 bol zvolený do funkcie predsedu Jednoty sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach. Aktívne sa zúčastňoval na práci Jednoty a pritom viedol jednu z najväčších farností eparchie. Vojnové udalosti – prechod frontu – načas preru- šili sľubne rozbehnutú prácu spolku. Sám sa o význame Jednoty vyjadril takto:„Neodškriepiteľná zásluha nášho spolku je v tom, že cyrilo-metodskou myšlienkou podchytil všetkých našich veriacich a vedel vzbudiť nevšedný záujem a lásku k našim cirkevným veciam.“
Aj jeho presviedčali na pravoslávie a príslušníci ŠtB mu strpčovali život. Keďže neustúpil, musel opustiť svoju farnosť. Zamestnal sa v Košiciach ako podnikový archivár. Zomrel niekoľko mesiacov pred povolením Gréckokatolíckej cirkvi a je pochovaný v rodinnej hrobke na Cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.
✿ s. M. Eulógia ✿ Jozefína Babjaková ✿
Sestrička M. Eulógia Babjaková sa narodila 26. augusta 1925 v Pustom Čemernom ako piate z ôsmych detí rodičom Andrejovi a Anne. Pri krste 9. septembra dostala meno Jozefína. Obaja rodičia boli veľmi zbožní gréckokatolíci, žili ako skromní roľníci a svoje deti, z ktorých dve zomreli ešte v útlom detstve, viedli k viere v Boha najmä príkladom svojho života.
Sestrička Eulógia už ako dievča pocítila v sebe rehoľné povolanie. Prostredníctvom svojej vzdialenej príbuznej, ktorá bola rehoľnou sestrou, spoznala Kongregáciu Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok a ako sedemnásťročná 12. decembra r. 1942 odchádza z domu, aby nasledovala hlas povolania. Keďže bola vojna, do kláštora sestier v Ružomberku ju odprevadil otec. Rodičia jej v jej rozhodnutí nebránili. Mamička sa však neskôr priznala, že predsa len dúfala, že sa spolu s otcom vráti domov aj dcéra. Ona však zostala. O pár rokov ju do tej istej Kongregácie nasledovala aj mladšia sestra.
Ako kandidátku ju po roku preložili do Banskej Štiavnice, pracovala tam na infekčnom oddelení. V r. 1944 sa vrátila do Ružomberka, kde prijala rehoľné rúcho a začala dvojročný noviciát. V Ružomberku v r. 1946 zložila prvé sv. sľuby a v r. 1982 doživotné sľuby, pretože sestry Kongregácie len vtedy dostali z Ríma súhlas tieto sľuby skladať.
Sestrička Eulógia pracovala ako zdravotná sestra najprv v nemocnici v Banskej Štiavnici, potom na pľúcnom odd. v Trstenej, odkiaľ musela v r. 1953 spolu s ostatnými spolusestrami odísť do Bytčice, kde pracovala na psychiatrickom odd. V r. 1962 bola v sústreďovacom kláštore na hrade v Slovenskej Ľupči. Odtiaľ bola na krátky čas preložená do Ústavu sociálnej starostlivosti v Kirti.
Ešte ako mladá sestra dostala tuberkulózu, ku ktorej sa postupne pridali ďalšie vážne ochorenia a sestrička musela podstúpiť viaceré ťažké operácie. Už v roku 1969 odchádza pre zlý zdravotný stav na invalidný dôchodok do komunity v Ružomberku. Po čase sa jej zdravotný stav upravil a sestrička sa dlhé roky s veľkou obetavosťou starala o pranie a žehlenie oltárnych plachiet aj liturgického oblečenia pre kňazov a miništrantov z farského i jezuitského kostola. V r. 1994 po krátkom pobyte v Charitnom domove vo Vrícku odchádza na výpomoc do obnovenej komunity v Rožňave, kde napokon ostala až do r. 2006. Potom sa opäť vrátila do Vrícka.
V Rožňave pomáhala pri bežných domácich prácach a na malom kúsku farskej záhrady pestovala kvety na výzdobu kaplnky. Ako spomínajú tamojšie spolusestry, sestrička celé hodiny trávila v kaplnke pred sviatostným Spasiteľom a vždy sa tešila, keď na Vianoce mohla na chodbe, ktorá jej bola zverená, pripraviť malý betlehem.
Počas posledných rokov života, ktoré strávila v komunite sestier vo Vrícku sa jej zdravotný stav postupne zhoršoval a čoraz väčšmi jej ubúdalo síl. Neraz mala veľmi silné bolesti. Napriek tomu sme ju mohli často vidieť v kaplnke. Najradšej sa modlila modlitby z nášho rehoľného modlitebníka. V poslednom čase sa už sama nevládala modliť a bola rada, keď sa s ňou niekto aj mimo spoločnej modlitby pomodlil ruženec. Vo svojich modlitbách často pamätala na svojich príbuzných, zvlášť na kňazov, ktorých si Pán z jej rodiny povolal.
Za posledné dva týždne došlo k veľmi výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu. V pondelok popoludní prijala sviatosť pomazania chorých a duchovný otec jej udelil apoštolské požehnanie. Počas udeľovania tejto sviatosti bola pri plnom vedomí a aktívne sa zapojila do modlitieb, hoci predtým i potom len máločo vnímala. V utorok sa pri jej lôžku striedali spolusestry a sprevádzali ju svojimi modlitbami. Jej obľúbeným svätcom bol sv. Jozef, ktorý sa stal jej patrónom už pri krste. Často sa k nemu utiekala. Zomrela v stredu v ranných hodinách, v deň sv. Jozefa, ako ho zvykneme u nás volať. V liturgickom kalendári sme slávili spomienku sv. Jána Nepomuckého, svätca, ktorý sa znázorňuje s prstom na ústach. Sestrička Eulógia najmä v posledných rokoch života toho veľa nenahovorila. Veľmi jej záležalo na tom, aby bol medzi sestrami pokoj a ťažko znášala, ak sa niečím narušil. Ak došlo k nejakému nedorozumeniu, snažila sa nevysloviť žiadne slovo posudzovania a prosila o odpustenie.
Iba všemohúci Boh pozná myšlienky a hnutia srdca každého človeka. Aj táto naša zomrelá spolusestra bola slabým človekom. Aj ona mala svoje väčšie či menšie chyby. Zverujeme ju nekonečnému Božiemu milosrdenstvu a na príhovor Nepoškvrnenej a sv. Jozefa jej vyprosujeme plnú účasť na spoločenstve svätých v nebeskom kráľovstve.
Populácia Puste Cemerne v 2005: 372 obyvateľov
Priezvisko v roku 2005 (prvých 100 najčastejších priezvisk v obci
Poznámka: Všetky nižšie sú zoradené podľa priezviska slovenský, anglicky a maďarským pravopisom
Antolič Antolic Antolics Ardan Ardan Ardan Baánová Baanova Baanova Babjak Babjak Babjak Babják Babjak Babjak Babjáková Babjakova Babjakova Bavoľár Bavolar Bavolyar Bubnar Bubnar Bubnar Bubnarová Bubnarova Bubnarova Bubniak Bubniak Bubniak Čopák Copak Csopak Čopáková Copakova Csopakova Dančišin Dancisin Dancsisin Dančišinová Dancisinova Dancsisinova Danko Danko Danko Danková Dankova Dankova Fenin Fenin Fenin Fenín Fenin Fenin Feninová Feninova Feninova Galica Galica Galicza Galicová Galicova Galiczova Gejdoš Gejdos Gejdos Gera Gera Gera Gerová Gerova Gerova Hakoš Hakos Hakos Hakošová Hakosova Hakosova Holej Holej Holej Holejová Holejova Holejova Horňák Hornak Hornyak Hreňová Hrenova Hrenyova Jevin Jevin Jevin Jevinová Jevinova Jevinova Jevočin Jevocin Jevocsin Kamenca Kamenca Kamencza Kankula Kankula Kankula Kanoc Kanoc Kanocz Kanocová Kanocova Kanoczova Kica Kica Kicza Kicová Kicova Kiczova Kľučka Klucka Klyucska Kmec Kmec Kmecz Kmecová Kmecova Kmeczova Kocak Kocak Koczak Kolesár Kolesar Koleszar Kolesárová Kolesarova Koleszarova Kolibabová Kolibabova Kolibabova Kopčak Kopcak Kopcsak Kostovčík Kostovcik Kosztovcsik Kostovčíková Kostovcikova Kosztovcsikova Kravčiková Kravcikova Kravcsikova Krišo Kriso Kriso Krišová Krisova Krisova Kron Kron Kron Kronová Kronova Kronova Kuzemka Kuzemka Kuzemka Kuzemková Kuzemkova Kuzemkova Lukany Lukany Lukany Mačuga Macuga Macsuga Mačugová Macugova Macsugova Marcin Marcin Marczin Melega Melega Melega Melegová Melegova Melegova Mikloš Miklos Miklos Miklošová Miklosova Miklosova Moravská Moravska Moravszka Moravský Moravsky Moravszky Ovšonka Ovsonka Ovsonka Ovšonková Ovsonkova Ovsonkova Pažaková Pazakova Pazsakova Pištej Pistej Pistej Pištejová Pistejova Pistejova Plutko Plutko Plutko Plutková Plutkova Plutkova Polovková Polovkova Polovkova Puchý Puchy Puhy Puchyová Puchyova Puhyova Sabol Sabol Szabol Sabolová Sabolova Szabolova Šandor Sandor Sandor Ščerba Scerba Scserba Ščerbová Scerbova Scserbova Schmidt Schmidt Szhmidt Schmidtová Schmidtova Szhmidtova Semanco Semanco Szemanczo Semancová Semancova Szemanczova Škarupová Skarupova Skarupova Slepak Slepak Szlepak Slepák Slepak Szlepak Slepaková Slepakova Szlepakova Slepáková Slepakova Szlepakova Staruch Staruch Sztaruh Staruchová Staruchova Sztaruhova Staurovská Staurovska Sztaurovszka Struňak Strunak Sztrunyak Struňáková Strunakova Sztrunyakova Šuhajda Suhajda Suhajda Višňanská Visnanska Visnyanszka Voroňak Voronak Voronyak
Priezviska zo záznamov sčítania ľudu v roku 1715:
Szacsurouski Joannes Viljenski Babiak Andreas Kalibán Mertyalos Krahniko Sztankouski
.......... Dakedi , bárs dávno še u našim valaľe hralo divadlo. Nebulo to Radošinské ale ľudzom še ľubilo ...........
.................................. a zabava v dedzine bula nepovinná a doopravdy ....................................
...... chodzilo še na brigadi na drustvo a kedz še chlopom nechcelo robic,ta agronom naních nahuckal ženi .........
................................ aj poľovnictvo tu bulo rozširene a aj džvirini bulo kus vecej jak dňeška ........................
.......................................... samozreme že futbal bul na perším mesce .....................................
no dze sme na_valaľe na_hustaku na_zahumnu na_okolici na_mapoj co znas o dedzine ľubis macanku dakedi a dňeš
................. Čemerňanské dorastenecké ............................. a futbalové "A-čko" v tím čaše ..............
hore zľavaMilan HAMZA,Miloš ADAM,Jožko ARDAŇ,Milan hore z ľava Milan Gejdoš,Hamza, Milan SABOL,Jožko
MELEGA, Peťo FUGA, Miloš MIKLOŠ, Toňo KĽUČKA st, HAKOŠ,.........., Toňo KĽUČKAml, Milan TOMAŠÍK
dolní rad- Števo MIKLOŠ, Laci MIKLOŠ, Marian KĽUČKA Milan HAHOŠ,Juraj ROHAĽ,dole z ľava-JožkoDVORŠČAK
Dušan MAČUGA, Ľubo MIKLOŠ,v predu Igor KĽUČKA. Jančo KUZEMKA, Gogo ŠUHAJDA,Mižo DANČIŠÍN,
Skoro rodinní podnik . Laďo SABO, Jačo BABJAK a STRUŇAK.
Odkaz na stránky o Pustom Čemernom od ďalších prispievovateľov :
...... po fotbale asi najvetší viniklo štriľaňe,zo vzduchovki, maloražki,i s pištoľu.Vtedi sme buľi svezarmovci ......
Jančo Babjak Milan Megela Jožko a Milan Ardaňovci
Fungovali tu aj dobrovoľni hasiči,a štrikačku mali perše na tim mesce dze še vchadza na dvur do obecnoho uradu.
Bula tam zamknuta drevena buďa a v nej čekala na svoju priľežitojsc. Zaňu stala stara škola.
Vecka jak še postavil terajši obecni úrad ta parkovala u nim v garažu.Neznam či stim išče dachto cviči alebo či išče
tam vobec je, ale dakedy chodzili na kupalisko. Tam cahali vodu a štrikali o dušu jak kebi daco horelo.
Nepametam še či še zučastnila aj ostroho vijazdu, ale behaľi z ňu asi pejcero chlopi.Naposledi co še pametam
ju mal na starojsci ,teraz už neboščik- Emil Mikloš. A dobrovoľnici funguju i dňeš.
V našej malej dzedziňe buli aj letecki modelare, tedi aspoň jeden určite.Kedz me na ihrisku hrali fudbal a prišol
z letadelkom, takoj še hra prerušila a šicki sme še zbehli patrec jak toto vtedi pre nás čudo vižira. Perše ho
nakarmil z benzínom, nebul to normalni benzín, zda še mi že to bul eter abo daco take ale bars šumňe to pachlo.
Vecka paru raz z paľcom uderil po vertuľke až motorik naskočil. Mušeli buc aspoň dvojo bo vtedi išče nebulo
riadzeňe na višilačku ale letadelko bulo spojene stakima drucikami a ten druhi ho puščal z ruki kedz še rozbehnul
po ihrisku a vono na tich drucikov litalo dookola. Bulo to pre nás zaujimavé bo take daco nemal choč chto.
Paru raz še stalo že pri pristavaňu, tak jak na veľkich letiskoch aj tu pristalo na nos a na trave ostala len kopka
balzovoho dreva a papira. No pozbiralo še to a o paru dni bulo opravené a lital stim daľej.
rubanie kameňa na Viničkoch na stavbu podia v kine
Fungovali tu aj stolno-tenisti.Hrali pinpong u bivalej materskej školke /bivala fara/ a dokonca hrali aj dajaku
súťaž. Buli tam dva stoli a v nedzeľu kedz hrali doma ta sme chodzili na nich patrec. Časom sme še znali
dostac dnuka a hrali sme aj mi. Nepošlľi sme do školi a hrali ľen doobeda bo šicki buli v roboce. To bulo
išče vtedi kedz každi mušel chodzic do roboti.Viraznov postavov pinpongu bul Milan Jáger.
Mali sme aj valalski šrotovnik, dze sebe ľudze za dajaki poplatok mohli zošrotovac jarec či pšenicu a vecka
stim karmic prašata abo kurčata. Perše stal pri starej škole, vecka tam bula tota štrikačka a vec ju preložili
ku karčme asi tam dze konči ten pristrešok.
Mali sme u našim valale skoro šicko natu dobu jak i u vetších valalov. Snaď ľen mažoretki nam chibali.
Ale... ale kedz natim rozmišľam...aj to sme mali ! Našo cetki ! Našo cetki jak išľi z drustva po karmeňu,
u gumakov, ta to čiste mažoreki. Ta to sme nebuli plani valal !
Katarína Jevinová
26 rokov
vtedy: Pusté Čemerné
dnes: Bloomfield Hills, Michigan
Katka sa pred viac ako rokom ocitla ako au-pair v USA. Bola veľmi prekvapená a šťastná, keď sa dozvedela, že len 20 minút od jej pôsobiska sa nachádza slovenský kostol. Hneď v nedeľu sa tam rozhodla ísť a počuť po dlhom čase slovenčinu bol pre ňu veľký zážitok. Po svätej omši sa zoznámila s mnohými americkými Slovákmi. Nielen podľa Katky je Amerika krajina neobmedzených možností a zároveň krajina takmer všetkých náboženstiev sveta. No zatiaľ ju tam nikto nenahováral na nejaké iné náboženstvo, neodsudzoval a ani nekritizoval pre to jej.
Vo Farnosti sv. Cyrila a Metoda v Sterling Heights momentálne slúžia dvaja duchovní zo Slovenska (Fr. Benjamín Kosnáč a Fr. Marek Sita), ktorí „venujú veľkú pozornosť svojim veriacim. Po svätej omši sa koná vždy ,malý snack‘ – ako možnosť pre všetkých veriacich stretnúť sa a trochu porozprávať medzi sebou“.
Katolicke noviny 11.5.2008
vjazd od Voľi
no dze sme na_valaľe na_hustaku na_zahumnu na_okolici na_mapoj co znas o dedzine ľubis macanku dakedi a dňeš
ANNA KORNAJOVÁ, anna.kornajovakorzar.sk
Zeocem, a. s., Bystré chce v blízkosti najviac environmentálne zaťaženej obce na Zemplíne ťažiť zeolit. Obyvatelia, majitelia pozemkov, aj samospráva sú zásadne proti.
PUSTÉ ČEMERNÉ. "Vlani v júli náš výbor prejednával žiadosť o stanovisko k návrhu Zeocemu rozšíriť dobývací priestor vo Viničkách nad našou obcou," hovorí predseda Lesnej a pasienkovej urbárskej spoločnosti (LPUS) Pusté Čemerné Jozef Mikloš.
Jasné nie!
Celková výmera dobývacieho priestoru by mala mať 50 hektárov, z toho 40 je na pozemkoch urbariátu. Podľa Mikloša chce Zeocem od nich pozemky do dlhodobého prenájmu na 30 rokov: "Za to nám chceli zaplatiť ročne 150-tisíc korún!" Výbor bol proti. Začiatkom februára tohto roku sa k nemu pripojili aj majitelia pozemkov. Spoločné negatívne stanovisko urbariát Zeocemu oznámil začiatkom marca. "Spoločnosť od nás neskôr žiadala zoznam majiteľov pozemkov a ich adresy. To sme neposkytli. Veď svoje stanovisko sme dali jasne najavo."
Na zoznamoch aj nebohí
Zeocem návrh na zmenu dobývacieho priestoru podal ešte vlani 30. mája. Obvodný banský úrad (OBÚ) v Košiciach na základe neho začal vo veci konať. Urbárnikom v uplynulých dňoch doručil oznam o začatí konania. Nariadil ústne pojednávanie s miestnou obhliadkou. Stanovil ho na budúci utorok. "Na zozname účastníkov konania prevládajú vlastníci pozemkov v pasienkovej časti a nie v lesnej, kde sa ťažba plánuje. Sú na ňom dokonca nebohí," uviedol Anton Polovka, predseda revíznej komisie urbariátu.
Anton Krajník z OBÚ v Košiciach reaguje, že úrad postupoval podľa platných zákonov. Okruh účastníkov konania určil z návrhov doložených Zeocemom a z katastra nehnuteľností. Krajník tvrdí, že údaje o nebohých, ktorí stále figurujú ako vlastníci nehnuteľností, nemôže úrad riešiť. Podľa neho je to vec ich dedičov, príslušných súdov a katastra. "Začatie konania bolo oznámené verejnou vyhláškou. Podľa zákona má každý možnosť domáhať sa práva účastníka konania - až do doby, kým úrad nerozhodne, či osoba je alebo nie je účastníkom konania."
Poslanci a občania ťažbu nechcú
Po tom, ako obyvatelia dostali listy z OBÚ v Košiciach, sa obrátili na starostu obce Ota Fenina. Okamžite zvolal zastupiteľstvo, na ktorom sa k veci vyjadrili aj členovia urbárskej spoločnosti. Fenin uvádza, že u nich prevládajú nielen silné obavy zo zhoršeného životného prostredia: "Sú obavy aj z toho, že výrubom stromov na takej veľkej rozlohe by obec počas dažďov ohrozili prívalové vody. Už teraz máme s nimi na jar a počas búrok problémy." Dodal, že "poslanci sa uzniesli na tom, že sú proti zámeru."
Zeocem odmieta komentár
O bližšie vysvetlenie zámeru a o stanovisko sme požiadali aj Zeocem Bystré. Spoločnosť sa vyjadriť odmietla.
Čo všetko ohrozuje Pusté Čemerné
Lokalita, na ktorej chce Zeocem ťažiť, je západne od Pustého Čemerného. "Jediné, čo máme v obci dobré je tento les," hovoria Mikloš s Polovkom.
n Dedina je už roky vystavená vplyvom Chemka Strážske, skládky nebezpečného odpadu Pláne, zlievárne hliníka LEMI v Strážskom a zo západnej strany aj vplyvom odkaliska v Poši. "Ak by sa tu začalo ťažiť, hlukom a najmä prašnosťou by obec trpela ešte viac, ako doteraz," hovorí Mikloš. Dodáva, že obyvatelia, ktorí sú vo väčšine aj majiteľmi pozemkov vo Viničkách, sú pobúrení. "Rozhodli sme sa, že svoj nesúhlas so zámerom a žiadosť o zastavenie konania vyjadríme v petícii."
n Lokalita, kde by mal byť kameňolom, je aj súčasťou poľovného revíru Riedky vrch. Užívateľom je Poľovné združenie Orlova Strážske. S urbariátom má uzavreté nájomné zmluvy. Podľa predsedu združenia Dušana Hordoša v revíri evidujú slušné počty poľovnej zveri. Oznámenie o začatí konania nedostali. V prípade ťažby by pritom vznikol kráter tiahnuci sa z Pustého Čemerného až k terajšiemu lomu v Nižnom Hrabovci: "Revír by to rozdelilo trvalou prekážkou, dlhou viac ako 2 km a širokou desiatky metrov! Pre zver by to znamenalo katastrofu." Podľa Hordoša sa ich preto zámer ťažby priamo dotýka. Na ústnom pojednávaní sa chcú dožadovať, aby boli účastníkmi konania.
Bentonity a zeolity
Bentonity vznikli hypergénym rozkladom, zvetrávaním popolovitého sopečného
materiálu a ukladaním zvetralín v bádenskom morskom bazéne, kde
sa mohli sformovať do konečnej podoby, vznikli premenou
sopečného popola na morskom dne hneď po uložení a neskoršie
účinkami cirkulujúcich podzemných vôd.
Proces zeolitizácie, ktorý má regionálny charakter, prebiehal
v alkalickom pomerne plytkovodnom morskom prostredí počas
diagenézy tufitu, zámenou pôvodne vitrického materiálu, premenou
základnej sklovitej hmoty tufitu. Tufit sa až do roku 1966 ťažil
a používal na výrobu hydraulického cementu a vápna, ako plnivo
do betónu a na výrobu pórobetónu. Až neskoršie sa zistilo, že
ide o horninu zloženú prevažne zo zeolitu. Najväčšia poloha má
mocnosť okolo 100 m, 90 m, 120 m, sklon 45 stupňov na JZ a známu
severnú dĺžku až 7 km, siaha od Kučína až po Pusté Čemerné a je
čiastočne odkrytá v lome Nižny hrabovec. Toto prvé
známe ložisko zeolitov v Slovenskej republike patrí
k tufogénno-sedimentárnemu genetickému typu, ktorý je
z ekonomického hľadiska najvýznamnejší. Orientačné technologické
skúšky preukázali veľmi široké použitie v zlievárenstve,
chemickom, keramickom a inom priemysle, farmácií,
poľnohospodárstve atď.
V súčasnosti ťažbu a expedíciu prevádza ZEOCEM, a.s. Bystré.
............ slnečná plantáž /fotovoltaická elektrareň/ v bývalom ovocnom sade pri židovskom cintoríne............
vjazd od Vybuchanca
