...u Čemerním sebe žijú jak...

      . . .  n o  d z e  s m e  . . .  

 
                                                                                                                                                                          obecní úrad                 
  1.spriatelený web klikni           2. spriatelený web klikni           3. spriatelený web. klikni      4. spriatelený web klikni

                                                                                     
        Pusté  Čemerné   

                                                                                                              / bocaňaré /

                                                                                        ... čom ?  pitajce še otcov, voni znaju ...

              ... no kuščičko od raja len išče otim nezname...



 

                                                                               /  recesisticko-poučná stránka /

 

Pusté Čemerné je obec na Slovensku v okrese Michalovce, ktorá leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny.

Prvá písomna zmienka o obci pochádza z roku 1254. Archeologické, písomné a jazykové doklady vedú k poznatku, že obec bola obývaná už v mladšej dobe kamennej - v neolite.V tomto roku kráľ Belo IV. daroval Gregorovi, synovi Natu, ako náhradu za odňaté statky majetok Lesné a Čemerné, ktoré predtým patrili Mycutovi a Naavalyadovi.

Archeologické, písomné a jazykové doklady vedú k poznatku, že obec bola obývaná v mladšej dobe kamennej - v neolite,
t. j. približne v rozpätí rokov 2200 - 3500 pred n.l. Ďalšia zmienka o obci sa nachádza v Súpise pamiatok na Slovensku.                                           Tu sa obec zaraďuje medzi Mohyly východoslovenskej mohylovej kultúry. Ide o osobité nadzemné
Mohyly východoslovenskej mohylovej kultúry. Ide o osobité nadzemné pamiatky - navŕšené hlinené mohyly, ktoré pre svojich zosnulých vytváral ľud tzv. „východoslovenských mohýl“ (koniec eneolitu a začiatok doby bronzovej).
 

Dedina Čemerné sa v písomnostiach od 13.storočia vyskytuje pravidelne pod názvom „Chemernye“, čo bol tvar staršieho slovenského názvu „Čemerná“ (Ves). Jej názov korení v slove „Čemer“ - choroba a „Čemerica“ - byliny, ktorá lieči túto chorobu. Názov „Márk-Csemernye“ sa datuje od roku 1473. Od roku 1920 sa používa oficiálny názov obce „Pusté Čemerné“.

Čemerná (Ves) nepochybne jestvovala už pred 13. storočím, prípadne pred 11. storočím. Obec patrila viacerým zemepánom a často menila majiteľov. Pred rokom 1332 bola farnosťou s Kostolom sv. Alžbety. Miestné sídlisko malo v roku 1600 obývaných 13 poddanských domov, kúriu zemanov, kostol, faru aj školu. Na prelome 16. a 17. storočia bolo Čemerné stredne veľkou dedinou s poddansým, zemianskym aj farským obyvateľstvom. V priebehu 17. storočia sedliacke domácnosti schudobneli a ubúdalo ich. V dôsledku toho, bolo Čemerné na prelome 17. a 18. storočia len malou dedinkou. Koncom 18. storočia bol v barokovo-klasicistickom štýle postavený grécko-katolícky Chrám sv. Mikuláša.

Obec vlastní samostatnú originálnu mapu z roku 1866 „Parzellen-Protocoll“, ktorá pomohla pri zrekonštruovaní obyvateľstva a je prvým hodnoverným historickým materialom, z ktorého poznáme všetkých vlastníkov tunajších domov a rozsah majetku grófa Alexandra Szirnaya. Z dnes žijúcich rodov v Pustom Čemernom žili už v roku 1866 títo obyvatelia týchto rodov: Antolič, Babjak, Berila, Dančišin, Fenin, Gera, Holej, Jáger, Jevin, Koščo, Mikloš, Polák, Staurovský, Ščerba. Vtedajší obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a z časti aj pálením uhlia.

V súčasnosti je Pusté Čemerné moderná obec, ktorá spĺňa predpoklady na regionálny rozvoj poskytujúci plnohodnotné spolužitie miestneho obyvateľstva v malebnom prostredí východlovenskej nížiny.

V obci Pusté Čemerné žijú príjemní a pohostinní ľudia, ktorí Vás vo svojej obci veľmi radi a srdečne kedykoľvek privítajú. 
 

                                                                                                hlavná križovatka                                                                                                               na huštaku

  no dze sme    na_valaľe      na_hustaku         na_zahumnu       na_okolici     na_mapoj     co znas o dedzine    ľubis macanku     dakedi a dňeš 

U valaľe v Pustím Čemerním, dze som še narodzil, / kedz nepočítam nemocnicu / bo som tam virastal
a prežil bars šumné chvíle svojej mladosci. U valaľe v ktorím bul život a ten še aj žil. Možno pre
dakoho dneš nepochopiteľna vec aľe tak to dakedi bulo. Narodzil som še  1963 . Nemožem še
na šicko pametac, ale do materskej školi som chodzil v Čemerním, na bivalej fare dneš už nestojí /
dze še išče varilo,a najvetšim hitom buli  "plišové" medvedze alebo šašo ktorí z rukami buchál
po plechovím brinčku.Dze su gameboy abo počitače. A tote počitače možu zato že  teraz čitace
toto co píšem.Pišem po našim tak nehľedajce po mne hrubki.Ale dneška mace  skoro každi
možnosc písac osebe abo o druhich  len mušice chcec. Kedz som še ja stari kuň naučil
pre Vás mladích to nemože buc problem. Tak richlo do toho a ničoho še nebujce!  
 


   
                                                          na tim mesce dakedi železnična stanica                                                         teraz o pár sto metrov iba vlaková zastávka



Nemožem nespomenuc svojich rovešnikov a najľepších kamarátov. Bars dobra partija sme
buli , Miro Dančišín-"Peso", Dušan Mačuga-"Pubi", Ľubo Struňak-"Svat",Miťo Pištej
Miloš Adam, Števo Adam-"Estík", Marian Kľučka, Pišta Mikloš-Ľufa", Miloš Mikloš,
Števo Marcin"Piko",Jančo Kuzemka ,Milan Melega-"Mimi" ,Jančo Babjak -"Čiko", Michal Hajdučko,
Stano Mačuga"stenli paik", Ľubo Mikloš, Miro Voroňak,  Ďoďo Holej, Peťo Fuga, Milan Ardaň
Miro Pešta, Pekár a nechcem uražic ani ostatních na ktorích sebe teraz narichlo nespomenem.











 


      

   no dze sme    na_valaľe      na_hustaku         na_zahumnu       na_okolici     na_mapoj     co znas o dedzine    ľubis macanku     dakedi a dňeš  

Miklos Laci

 Hudba: Heleniné oči      ECHO